Estonian trip

Autor: Lenka Frialová | 17.10.2012 o 16:41 | (upravené 1.5.2013 o 13:00) Karma článku: 3,13 | Prečítané:  402x

12 bratov Cechov a Cesiek, 5 Slovakov (z toho traja Bratislavcania) a dve Polky. 27 hodin tam, 27 naspat. Warsava, Riga, Tartu, Tallinn. 4 dni cesty dokopy, 5 (u niektorych 6) dni putovania. 5 skupinek, 5 roznych startovacich miest, jeden ciel - Tartu. v priemere 25km za den, 20kg na chrbte. a nasa trojclenna skupinka dala cca 125km.

0.den_rano utekame pozriet Tallinn, sak ked uz sme tu...a rano myslim fakt rano, budicek o piatej vazeni. Ale iba ti, co chceli. Ja som vahala, ale nakoniec som sla a nelutujem, jedno z najkrajsich miest co som videla. Male, utesene, primorske. Ano, aj Baltske more sa pocita! Vraciame sa vecer na obedo-veceru. Mame pokyn, ze sa mame do hodiny zbalit a ze potom ist von na otvaraci ceremonial. Tam nam bolo povedane, ze o hodinu pojdu dva timy uz prec. Jasne, ze sme medzi nimi boli aj my. Nakoniec sa vsak ukazalo, ze to bolo najlepsie rozhodnutie, posledny tim vyrazal o pol piatej rano. Vysadili nas niekde, kde to "vonalo" rybacinou, tak sme zhodnotili, ze to bude pri nejakom mociari. Nuz zakotvili sme v lese na cistinke a rano uvidime. Pred spanim som ale zistila, ze sme si stan postavili na ostnatom drate, ktory prepichol stan.

1.den_zistujeme, kde sme a ze sme spali v nadhernom lese a oproti nam krasna lucka. Slnko svietilo odusu a prve co mi napadlo, bolo "...slunce je zlatou skobou na obloze pribity...". Zistili sme, ze pri stane sme mali celu noc kamosa - diviaciu lebku. Spravili sme si na ranajky vlocky, ktore nam po par dnoch zacali liezt riadne krkom, a teda zistit, kde vlastne sme. Po pol hodine sme to zistili. Boli sme mimo hlavnu mapu. Mali sme sa na nu napojit z este jednej mapy. Bolo to dost deprimujuce - nebyt na mape. A este sa aj dostat do Tartu. Vyse 100km. Trip sa moze zacat, smer Arikula. Po ceste som stratila arafatku. Stretnutie s kravami. Aj v Estonsku ich maju. A hodne! Prvykrat si skracujeme cestu, tentokrat cez baziny a vyjdeme na pole s dalsimi kravami, ktore na nas pozeraju a nikto nevie, kto sa koho boji viacej. Asi po 24 kilometroch v nohach sme sa rozhodli zaparkovat nas stan na slnkom zaliatom poli repky olejnej.


2.den_ok, nachadzame sa par kilakov od Kärstna, nemame vodu. Ideme ju teda napumpovat u niekoho. Cestou zahneme do nieco ako vojenskeho pamatnika. Je to velmi mysticke miesto. Prichadzame do mesta (btw mesta v Eesti vypadaju ako u nas lazy). Zaparkujeme v skole, kde nam nielen nechaju napustit vodu, ale este nas aj pozvu na obed. Vynikajuci! Potom nam mila teta ucitelka (anglictiny) ukazala skolu. Velmi pekna, stara, no zachovana. Podakujeme sa a ideme dalej. S plnym bruskom a usetrenym jedlom po par kilometroch odpocivame na roztomilej busovej zastavke, ktora ma v sebe "zabudovane" aj postove schranky. Skoda, ze sme pri sebe nemali pohladnicu. Krok sme mali svizny, za necelu hodinku sme davali 5 kilometrov. Po dalsich km nam cestu skrizili tva hlupe psy, ktore len brechali. Aj tentokrat platilo, ze pes, ktory steka, nehryzie. V meste Leebiku sme stretli trojicu surodencov, pricom najstarsia mohla mat tak 12. Snazili sa jazdit na starej motorke. Boli taki zlati, ze sme im dali gumovych medvedikov a odfotili sme sa s nimi. Museli sme im pripadat ako z inej planety. Aj tento den bol horuci, dali sme zhruba 26 kilakov a usalasili sme sa blizko lesa na poli.


3.den (kriticky)_aj v tento den sme spali kusok od mesta, menovite Pikasilla. Zistili sme, ze aj tam je skola, tak sme sa tam s nadejou a s prazdymi flasami vybrali. Jest nam sice nedali, ale dovolili nam naplnit si flase. Prsalo trosku, tak sme u nich pobudli a znova nam ukazali skolu. V oboch skolach maju zhruba po 14 deti. A zbadali sme to najstarsie dievcatko z tej trojice surodencov v triede. Teraz bude velmi popularna, aspon jej uveria, ze ti mimozemstania naozaj existuju. Po chvilke putovania po statnej ceste sme mali najlepsie miesto na obedovanie. A pijeme najlepsi dzus na svete. Pise Nela, chce sa s nami stretnut. Pytame sa na cestu miestnych. Operujem si nohu, mam tam pluzgier, ktory ma sialene boli a zavadzia. Stretavame Nelu and company. Dali nam cokoladu, chleba a uhorku. Presne tieto veci sme si asi pred troma hodinami kupili v obchode v Pikasille. Zerieme cokoladu. Po case sa vyjasnilo a zasa bolo..no mala som pocit, ze aj okolo 30 stupnov. Rozmyslali sme, kolko stupnov je v Prahe a v Bratislave, ked sa 80 km od Finska ideme roztopit od tepla. Zase si to zihame cez carokrasny les smerom k najvacsiemu jazeru (järv) v Eesti. Spievame si po nekonecnej polnej ceste pri zapade slnka. Unaveni na smrt sme asi po hodine nasli najkrajsi plac na spanie, aky som kedy zazila. Priamo na pobrezi toho velkeho järve so strieskou a dokonca aj so smetnym kosom a prezliekarnou. Este pred nadhernym zapadom slnka sa ideme okupat a umyt do jazera. Fotime nahotinkovu fotku. Vejva spal vonku, s Hankou mame lejdiz najt, ale nase tajne reci pocul aj Vejva, ale aj tak!


4.den_samozrejme na kralovskom mieste musia byt aj kralovske ranajky like a boss - biely chleba s nutellou a kavickou. S tazkym srdcom opustame toto kuzelne miesto a smerujeme dalej po pobrezi smerom na Rannu. Dalsia skola, dalsia voda. Boli odmerani. To bolo asi tym, ze sme predtym prechadzali cez pole, ktore akurat hnojili mocovkou. Asi nezabrali ani tony antiperspirantu nastriekaneho na vsetky odevy. Obedujeme v miestnom parku. Zasa sme pre ludi ako mimozemstania. V obchode si nakupujeme same dobroty. Prechadzame cez opustene obrovske polnohospodarsje budovy a kozu, ktora je sama pri nich a nevieme preco. Pocasie sa tvari, akoby bol april. Nakoniec sa vsak rozhodne slnko a svieti nam uz 4-ty den po sebe. Neskutocne. Navecer sa to ale zmeni, zacne prsat a to nas donuti si postavit stan na jednom malom kopceku. Tu sa ale v nasej bujnej fantazii odohra mafianska vrazda (poculi sme vystrely a potom odchadzajuce cierne auto a rano prichadzajuci bager, ktory este aj na nas kyval!) a aj kroky, ktore sposobili stebla travy o stan. Po vsetkch tychto schizofrenickych haluzach mala Hanka nocne mory a kricala zo sna, ze kde, doprdele, sme a potom este nieco po madarsky. Vejva sa lakol, ale ja uz z predchadzajucich skusenosti som vedela, ze je namesacna. Naco Hanka odpovedala, ze nie je a zacala zipsovat stan. Nakoniec sme sa vsetci ukludnili a sli spat.


5.den_zobudzame sa a prvykrat do nepekneho pocasia. Uz sme trosku rozmaznani z toho pekneho a tak mrncime a nikam sa nam nechce. Mierime si to do Torvege, opat naplnit vodu. Zistujeme, ze sa tam nachadza observatorium. Obsluzil nas mily mladik, IT, ktory byva v Tartu. Chvilku sa tam motame a rozhodneme sa vydat do Noo. Maju tam zopar krasnych veci. Na busovej stanici si zacneme varit jedlo, ked zrazu prijde Hanke strasne zle, ma krce. Ideme do tepla, do miestnej klubovne. Tam sa jej zlepsi a vyrazame. Uz na ceste z Noo nam bolo jasne, ze dneska nestihneme prist do Tartu, aj ked sme to mali povodne v plane. My sme sa ale tak vyhecovali, ze sme zabrali, za par hodin sme sa ocitli na statnej ceste a podho do Tartu. A co sa nestalo, o par hodin sme uz videli znacku Tartu a boli sme celi bez seba! A prsalo teda riadne. No a za dalsiu hodinu sme aj dorazili ku klubovni, na ulici Vallikraavi, kde sme sa rozhodli prenocovat pred nou ako na protest. Nela si nas ale vsimla, zavolala nas dovnutra, kde sme pozerali Muzi v riji.
Na dalsi den sa uz zbiehali skupinky, my sme medzicasom zavitali do aquaparku, kde som si rozrazila nohu a potom sa sli pomotat po meste. Vecer barbeque. Potom miesane drinky. Potom disko az do rana v meste. A o hodinu uz pa-pa Tartu, pa-pa carovne a krasne Eesti!

 

 

IMG_6115_stitch.jpg

IMG_6136.jpg

IMG_6207.jpg

IMG_6292.jpg

IMG_6455.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?